Včera som na facebooku zahliadla video, kde po bombardovaní v Sýrií vyťahujú, respektíve doslova rukami vyhrabávajú spod zeminy, trosiek a prachu asi dvojročného zakrvaveného chlapčeka, ktorému ledva trčal len kúsok hlavičky. Bol to strašný pohľad. Video, ktoré trvalo asi 8 minút a doslova som z neho šalela, lebo som čakala to najhoršie- či bude chlapček celý…

Niekde bežná každodenná realita, pre nás nepredstaviteľné, neuveriteľné a častokrát nepripustiteľné…..

Prečo to tu musím napísať…

Prešla ma úplne chuť na nejaký čas písať a možno, keby som nevidela toto video, nepridala by som na blog ani žiaden príspevok.

To znechutenie pramenilo zase z ľudí. Môj posledný príspevok bol venovaný medzinárodnému charitatívnemu projektu, ku ktorému som z pozície módnej blogerky bola oslovená na spoluprácu- prezentáciu. Tento projekt ponúka rôzne druhy pomoci (pomoc ľudom chorých na rakovinu, pri prírodných katastrofách,… a spolupracuje s našimi najznámejšími neziskovkami- UNICEF, Liga proti rakovine, Magna Deti v núdzi,….), prostredníctvom zakúpenia charitatívnych hodiniek. Ja som si vybrala hodinky s názvom HLAD a za tieto peniaze bude poskytnutá prostredníctvom partnera UNICEF Slovensko terapeutická strava pre štyri podvyživené deti v Sýrií.
Možno ste si už mnohí z vás prečítali v predchádzajúcom príspevku. Prečo to tu píšem opäť? Doslova som bola obvinená od niektorých čitateľov, že pomáham a navádzam na pomoc pre deti v Sýrií a my tu onedlho nebudeme mať čo žrať- takto doslovne to napísal zdravý (fyzicky,  neviem či aj tým druhým spôsobom 😀 ) chalan z Čadce na sociálnej sieti a dokonca mu to nejaká asi 40-ročná pani „dôležitá“ (tiež z Čadce alebo okolia) kvitovala, že ona by neprispela ani cent, že ona dá radšej nejakému Slovákovi do ruky, než by mala takýmto spôsobom pomôcť. Na to som apelovala, že jej dám kontakty na Slovákov, ktorí by teda potrebovali pomôcť a ona mi napísala, že nebude so mnou debatovať, lebo neviem viesť inteligentnú konverzáciu 🙂  🙂 . Ľudská obmedzenosť, škoda rečí.
Veď ja som nikoho nenútila prispieť, predsa charita je dobrovoľná a pomáhať sa ma nezištne!!! Viem, že veľa ľudí si povie, že čo ak tie peniaze nepôjdu tam kam majú, čo ak sa niekto obohatí,… (aj takýto komentár som mala, citujem: “Keby som mal čas, radšej tam pôjdem a dám im osobne!” Haha, kto z nás už má ten čas a hlavne guráž??? ) Samozrejme , že aj toto môže byť realitou, ale keby sme takto rozmýšľali, to by sme si nepomáhali už vôbec- nikdy, nikde, nikomu, z médií by vymizli milióny charitatívnych relácií, projektov, prestali by fungovať charitatívne organizácie,…… Skrátka zmizla by z tohto sveta akákoľvek pomoc, akákoľvek charita a každý by sa spoliehal len sám na seba. A tu pozor! Nikto z nás nikdy nevie, kedy bude potrebovať pomoc pre seba, či pre svojho blízkeho, či v núdzi, či v chorobe, či v inej záležitosti. Neviem si to vysvetliť, či je to taká náhoda alebo skutočná realita, ale vo väčších, asi aj vyspelejších mestách SR a ČR, ľudia pristúpili k tomuto článku na sociálnych sieťach bez akýchkoľvek problémov…. Preto som niekedy zarmútená z mesta, kde žijem, ale o tom, potom. 🙂

No a k tomu chlapčekovi zo Sýrie…. Vytiahli ho nakoniec živého, so všetkými končatinami, neskutočná radosť, najväčšia z najväčších radostí, takú si vie predstaviť takmer každý z nás a pritom si ju častokrát nevieme uvedomiť, lebo si žijeme v porovnaní s ľuďmi ohrozovanými vojnou, pohodlný život. No napriek tomu si nepripúšťame, nechceme a nevieme predstaviť takúto hrôzu.

A keď dospelí fyzicky zdraví ľudia idú proklamovať, že tie deti si nezaslúžia pomôcť…. Bože môj, tie deti, ktoré za nič nemôžu, nemôžu za to, kde sa narodili, kde žijú…. A keď niekto ide riešiť, že medzinárodné charitatívne organizácie nefungujú, tak ako by fungovať mali, verte že fungujú, aj keď nie vždy na 100% alebo tak ako by sme si to možno my predstavovali. Odporúčam napríklad prečítať skutočný príbeh slovenského vojaka, ktorý pôsobil v medzinárodných mierových silách (Michal Adamík- MAVERICK, Evitapress).

Ani som neplánovala sa o tomto takto rozpísať, no toto je jedna z vecí, ktorá mi na nejaký čas uberie chuť niečo napísať. Ja som vďačná za každý názor, aj za kritiku, ale inteligentnú a mienenú skôr ako dobrú radu, nie ako zakomplexované výčitky… Ďalšou vecou, ktorá mi úplne pokazila náladu, je počasie, ale asi aj vám, však? 🙁 Zimné veci som poschovávala, nafotila som takmer letné outfity , (niekoľko ich mám v zásobe), tak na dnes vyberám jeden z týchto „zásobových“ 🙂 , ktorý až na to tričko, by sa hodil celkom aj do tohto počasia. Outfit už poznáte z Instagramu a mnohým z vás som podávala aj informácie o jeho jednotlivých kúskov. Tepláky sú ADIDAS NEO, objednané zo stránky adidas.sk , tričko je MANGO z kolekcie DISNEY (Eurovea , Bratislava), tenisky sú CONVERSE (Office shoes) a bunda, na tú sa pýtate najčastejšie, hoci ju nosí čoraz viac a viac ľudí, je značky RIVER ISLAND a mám ju cez českú sprostredkovateľku tejto značky www.mimibazar.cz/prokynka.

Až mi je to troška hlúpe, že som si to tu takto zakončila outfitikom, až mám výčitky svedomia, že ja tu riešim outfit a druhí ľudia riešia, čo dajú do úst…. Preto chcem a budem pomáhať… V rámci všetkých síl a možností. A čo vy?

P.S. : A kto ste ešte nečítali o charitatívnych hodinkách, prečítajte si tu alebo tu na ich stránke.