Keby niekto hodnotil moju blogerskú aktivitu, čo sa týka písania príspevkov, neobstála by som veru najlepšie. 🙂 Ešte počas zimných mesiacov som relatívne písala ako o dušu, teraz v letnom období mi je za ťažko napísať niečo aspoň raz do týždňa.

Už je tomu takmer mesiac, čo som trávila dovolenku v Toskánsku. Okrem iného, som tu nafotila 3 až 5 relatívne použiteľných outfitov, ktoré som chcela samostatne publikovať na blogu v jednotlivých príspevkoch. Poznám sa a dobre viem, že by som počas týchto teplých a zaneprázdnených dní sotva niečo uverejnila. A neskôr, ak by som si našla čas, by to nemalo už ani efekt a ani žiaden zmysel. Preto som sa rozhodla napísať jeden jediný príspevok o mojich dojmoch z Toskánska, do ktorého som vybrala aj fotografie nafotených outfitov. Dva z nich sú pre mňa úplne netypické- kvetované šaty a bodkované šaty s klobúkom a vintage okuliarmi. 🙂 Hoci ich mám v šatníku už viac ako rok, premiéru mali v Toskánsku prvýkrát a asi aj posledný. 😀 Ostatné outfity sú klasické- čierne šaty z H&M, červená sukňa ZARA, croptop NY, košeľa KOTON, kraťasky CALZEDONIA,… . Dôraz dávam na čelenky čo mám vo vlasoch- bielu a čiernu, zakúpite ich prostredníctvom facebookovej stránky Milujeme čelenky.

A k Toskánsku, žiaľ nesplnilo moje očakávanie. Viem, že je to populárna dovolenková krajina, veľmi vyhľadávaná a skôr netradičná, turisti sú z nej unesení, no v mojom prípade negatívne dojmy spôsobilo pravdepodobne zlé načasovanie a z toho vyplývajúci aj úplný diskomfort. Do tejto krajiny by som sa už nevrátila, a ak náhodou áno, určite nie v letnom období. Neskutočné horúčavy, chýbajúca klíma v tradičnom toskánskom turistickom domčeku- veľké mínus- veď predsa, človek z chladnejších krajín nie je až tak na extrémne tepla a predovšetkým v noci prispôsobený. O siedmej večer takmer 40 stupňov, to dá organizmu zabrať. Ešte dobre, že som si proti agresívnemu slnku vzala celú Daylong výbavu na opaľovanie, najviac sa mi osvedčil Daylong™ extreme 50+ Stick– praktické balenie v tyčinke, ktoré ponúka širokospektrálnu UVA a UVB ochranu pre citlivé partie kože, ktoré sú obzvlášť vystavené slnečnému žiareniu – pery, nos, líca, čelo, uši a tiež okolie očí. A vďaka jeho malej veľkosti som ho mala neustále pri sebe v kabelke.

Ďalším negatívom- extrémny turizmus- vo Florencii som myslela, že zošaliem z tých 100 ľudí na meter štvorcový a ešte v tom teple. Ísť v piatok do Florencie a vymotať sa z nej vás môže stáť všetky nervy. Obrovským sklamaním bolo pre mňa, ale aj tisícky ďalších turistov to, že nás nepustili do nádherného chrámového skvostu- dómu Santa Maria del Fiore. Lebo sme mali tielka a sukne alebo šaty, krátke nohavice alebo neviem čo. Koho by napadlo v štyridsiatkach obliekať dlhé nohavice a tričká?? Dokonca keď sú v nekresťanských krajinách na takéto záležitostí pre turistov prispôsobení v mešitách a vo Florencii nie?

Ďalej ceny sú na naše pomery extrémne, napríklad jeden jogurt vás vyjde aj na 3 eurá, za bežný nákup v potravinách, na aký sme zvyknutý na 2-3 dni zaplatíte aj 300 €. V reštauráciách platíte väčšinou za príbor alebo teda servis za každú osobu, káva vo Florencii vychádza na 5 eur. Ak si chcete v tejto krajine dovolenkovať bez toho, aby ste sa pozerali na peniaze, jesť v reštauráciách bez obmedzenia a celkovo si užívať (čo chce na dovolenke asi každý), cenovo vás vyjde rovnako ako dovolenka v exotike, ak nie viac.

Zas nemôžem písať len o samých negatívach- je to naozaj nádherná krajina, s prekrásnou prírodou, vynikajúcim červeným vínom chianti, neskutočne zaujímavými mestami, dedinkami a na rozdiel od nás s pohodovým životným štýlom. Robia tu najúžasnejšie cestoviny a tu zistíte, že to čo sa u nás nazýva „pravá talianska zmrzlina“, má od tej geniálnej talianskej na míle ďaleko. (V Žiline je jedna takáto talianska zmrzlina, ktorá je veľmi ospevovaná a vyhľadávaná aj mojimi známymi a priznám sa, aj som si myslela že sme s priateľom divní, keď v našom prípade po tretí krát a aj posledný skončila v koši- jedlo si vážim a do koša nehádžem, nikdy! No v tomto prípade ani neviem, či rastlinný tuk s nejakou príchuťou možno za jedlo považovať.) A ako som sa zaradovala, keď som naozaj zistila že talianska zmrzlina chutí úplne, ale úplne ináč, má inú farbu, konzistenciu, všetko- v Toskánsku sme skúsili aj jednu z najznámejších a najlepších zmrzlín na svete na rohu mesta San Gimignano. A ešte okrajovo, v Čadci sa najviac chuťovo a konzistenciou podobá talianskej zmrzline zmrzlina v Adaku- isto poznáte Čadčania. 🙂

A tiež naše reštaurácie, čo sa u nás nazývajú talianske, (aj tie vo vyšších cenových kategóriách v Bratislave), majú od talianskych veľmi veľmi ďaleko. Ale zas na druhej strane, neviem z akého dôvodu som si myslela, že talianska kuchyňa je zdravá… nie je o nič zdravšia ako naša kuchyňa , práve naopak, je plná sacharidov, chýbajú tu šaláty, polievky sa nedajú nazývať polievkami- moja obľúbená paradajková z čerstvých paradajok a bazalky, pozostáva z hútnej kaše z lúpaných mäsitých paradajok v lepšom prípade, v horšom prípade sú tieto paradajky zmiešané s chlebom. Ja som ináč veľký milovník krvavých steakov a na toto som sa veľmi tešila v Toskánsku, no veľmi ma sklamali, hoci ich príprava je na 1 s hviezdičkou, mäso, ktoré používajú je veľmi veľmi tvrdé, doslova sa v niektorých reštauráciach nedalo ani rozžuť. 🙂 Zlaté slovenské steaky z hovädzej sviečkovice. 🙂 A čo mi zas v slovenských reštauráciach chýba, je tartuffo alebo hľuzovka, v Taliansku sa používala všade a úplne som si to vychutnávala. 🙂

Viem, že je to pre ich národ typické, no vytáčala ma ich siesta, vytáčala ma ich úplná nepohostinnosť, z ktorej sme boli doslova v šoku. Keď sme si chceli dať kávu v reštaurácií, doslova nás vyhnali, že ak nejeme , nemôžu nám urobiť len kávu- hoci bola reštaurácia prázdna. 🙂 Ak sme sa prišli najesť do reštaurácie tesne pred začiatkom siesty, žiadna ochota, rovnako nás vyhnali. Rozčuľovalo ma jedno wc pre celé mužské i ženské osadenstvo v takmer každej reštaurácií. Zvláštne, že Slovensko i Taliansko, ako oba štáty EÚ, majú tak rozdielne podmienky, čo sa týka hygieny. Všetci dobre vieme, že na Slovensku nemá šancu žiaden podnik bez minimálne troch wc- pre mužov, ženy, personál a v každom umývadle musí ísť teplá i studená voda a ďalšie a ďalšie požiadavky. Veľmi nám znepríjemňovala pobyt už spomínaná siesta. Denne sa nám stávalo, že sme sa chceli ísť najesť napríklad o 17tej hodine, no viac než 90% reštaurácií i pohostinstiev majú v tomto čase zatvorené. Hoci majiteľ bol v pohostinstve prítomný s kamarátmi, nenalial vám, neobslúžil. Viem, že je to ich tradičný zvyk, nekritizujem, len konštatujem. Bez siesty tam pracovali len černosi z Afriky a niekedy mi to tak prišlo, že oni jediní tam pracovali. 🙁 Ďalšou vecou je chaos v otváracích hodinách, každý ich má riešené úplne po svojom, napríklad pekáreň má v zatvorené v stredu, mäsiarstvo v utorok, iné v piatok…. U nás väčšina Slovákov drie hlava nehlava, viem, že to nie je tiež najlepšie, no zas sme to my, ktorí doplácame na ekonomiku juhoeurópskych krajín so zaužívaným pohodlným spôsobom života a ich siestou. A tiež, vážime si zákazníka oveľa viac, než Taliani! To tiež neviem kde som zobrala, keď som si myslela, že Taliani su pohostinní.

I keď som si na tejto dovolenke príliš neoddýchla, (btw. cesta naspäť kvôli nevysvetliteľným kolónam sa predĺžila o 2 až 3 hodiny / ináč ešte auto je jediný spôsob dopravy, respektíve prepravy po Toskánsku, dá sa tam dostať aj letecky, ale auto by ste si museli požičať tak či tak) v konečnom dôsledku som rada, že som ju absolvovala. Každá dovolenková skúsenosť sa ráta, viem, že to nie je destinácia, kde by som sa vrátila, jedine ako som už spomínala, v jesennom období, kedy je príjemnejšie počasie, vtedy je tu pravdepodobne i menej turistov, a tým pádom je celá dovolenka menej stresujúcejšia a príjemnejšia.

A celkovo v Toskánsku ma najviac zaujala (respektíve čo sa podľa môjho názoru oplatí vidieť) Šikmá veža v Pise, opevnené mestečko upírov San Gimignano, luxusné mestečko pri mori Forte del Marni, Most zlatníkov vo Florencii s unikátnymi šperkami zo zlata a drahých kovov (to nie ako tie slovenské komunistické zlatníctva 😀 ) a kaviareň Gucci v nákupnom centre pri Florencii The Mall. A samozrejme bolo super vďaka spolucestovateľom- môjmu priateľovi, ktorý to mal pri mojej ufrflanosti niekedy náročné, mojej staršej segričke Eme a jej kamarátovi Piškotovi, pozdravujem. 🙂