Bola raz jedna Helenka, ktorá ako takmer každá žena rada klebetila a ohovárala. Teda nie ako každá žena, klebetila, ohovárala a navyše aj intrigovala oveľa oveľa viac, než si vieme predstaviť. Jej správanie prevyšovalo bežný priemer, samozrejme v negatívnom smere. Tak nejako. Do úst si brala všetkých vo svojom okolí. Napríklad aj riaditeľa firmy, pre ktorú pracovala. Štipľavé reči adresovala i na jeho rodinu, najviac na jeho malú dcérku, ktorá jej bola z nevysvetliteľných dôvodov príliš nesympatická. Smutné je, že niekedy si ani dospelá žena neuvedomí, že malinké dieťa predsa za svoj vzhľad nemôže. No a častokrát sa bežne v živote stáva, že sa ženy zapletú so svojimi nadriadenými.  Stalo sa to i Helenke, dokonca nie bez následkov. Z tohto úletu sa jej narodila dcérka, ktorá akoby z oka vypadla dcére riaditeľa firmy, ktorá bola pre Helenku obľúbeným terčom jej výsmechu a urážok. Nič neobvyklé, takéto a ešte obdobné príbehy sa v živote bežne stávajú. (Btw. najradšej o nich čítam v evitovkách- knihy z vydavateľstva Evita Press- odporúčam napríklad od Evy Urbaníkovej Svet mi je dlžný alebo Maj ma rád, kde som si pri nejednej z pasáži aj poplakala.) A čo z nich vyplýva? Máme si dávať pozor na svoje slová, skutky, činy. Na všetko čo urobíme, vykonáme, spravíme… Už stará ľudová múdrosť hovorí, ako sa do hory volá, tak sa z hory ozýva…. Dnes máme na toto modernejší pojem- Karma.

Netvrdím, že ja som dobrý človek. Nikdy som ním nebola a nebudem. Ale túžim byť. No ono je to nesmierne ťažké, zvlášť v tomto svete.

Netvrdím, že neohováram, nevybuchnem zlosťou alebo nezraním iného človeka. Ale snažím sa robiť všetko pre to,  aby som žila život v mieri a pokoji, aby som neubližovala skutkami a slovami. Aby som nikoho neodsudzovala a snažila sa pomôcť, ak sú možnosti.

Jasné že niektorí ľudia mi v živote veľmi uškodili, mám možnosť vrátiť im to, ale vo väčšine prípadoch tak neurobím. Veď si predsa poviem, že život im to vráti sám. A samozrejme že aj mne ma čo život vracať, žiaľ lebo nie som tým človekom, akým by som chcela byť. 🙁

Blogerka na Slovensku neznamená nič. Teda aspoň ja sa tak úprimne cítim. Jedine môžem inšpirovať alebo iritovať. Z toho druhého vyplýva to, že tým že som blogerka sa stretnem častokrát na sociálnych sieťach s urážkami. Od teenagerov to ešte beriem a chápem… ale keď urážajú dospelé ženy, ktoré sú už matkami??? Vo väčšine prípadov nereagujem nijako, maximálne jej odporučím, že by sa mala správať tak, aby sa jej dieťa nemuselo raz za ňu hanbiť. Nevrátim urážky, lebo mi je takýchto žien ľúto, čo ani láska k dieťaťu im nedokáže zaplniť srdce natoľko, aby v ňom nezostalo miesto pre nenávisť.

Nenapíšem nič, lebo sa nechcem zapájať do hádok, intríg, urážok a kadejakých invektív, lebo ako som vyššie spomínala, chcem a aspoň trocha sa snažím byť dobrým človekom. A aj tak sa mi to nedarí, hoci každoročne moje prvé, v diári zapísané predsavzatie znie: “Byť dobrým človekom.” Možno raz. 🙂

Akosi som sa hlboko zamyslela a riadky, ktoré som napísala sa netýkajú ani môjho outfitu.

K outfitu a k môjmu blogu asi toľko: Viete čo je pre mňa najtypickejšie? Okrem slnečných okuliarov je to to, že sa v zime rada obliekam a blogujem o letných outfitoch a v lete o takmer zimných. 😀 A zrovna tento outfit som si obliekla cez víkend, keď bolo pekných 25 stupňov. 😀 😀 😀 Akosi mi uniká realita, keďže som bola mimoriadne zaneprázdnená prácou na mojom sne-  vlastnom e-shope s vlastnou dizajnérskou tvorbou.  V outfite by som rada vyzdvihla doplnky, ktorými je ručne pletený megašál, (viem že niekomu príde naozaj divný na toto obdobie, ale inšpirovali ma v tomto poľské blogerky, ktoré tieto typy šálov nosia pokojne aj v lete). Okuliare mám Fendi z najnovšej kolekcie a sú farebne výnimočné a úžasné. Objednáte ich už v známom e-shope: www.nudokki.sk. Okrem hodiniek som si zamilovala ďalší doplnok na ruku, ktorý je mojou takmer každodennou súčasťou. Ide o náramok značky Born in Barcelona, prečítajte si jeho príbeh na www.bornibarcelona.eu, zadovážte si ho a garantujem vám, že sa stane vašou láskou.

Ešte na záver jedna skúsenosť. Verili by ste, že ak sa v kolektíve (napríklad v zamestnaní a podobne) nezapájate do klebiet, ohovárania a intríg, môže sa stať, že nakoniec za najväčšiu intrigánku tento kolektív bude považovať práve vás? 😉